Přidat komentář

Dominik, ja viem, že by ste otca chcel naspäť, lenže smola je, že zosnulí sa nám už nikdy nevrátia. Je to strašne kruté. Ja tiež už mamku nikdy neuvidím, keď išla do nemocnice, tak mi naposledy uvarila cestoviny - tarhoňu na šťave s mäsom. Tak rada by som vrátila ten čas späť, ale nie je to možné, to vieme všetci. Mama mala vodu v bruchu, všetko to bolo z tej hnusnej rakoviny. Ja som jej ešte pomáhala dať si ponožky keď odchádzala do nemocnice, pretože sa už nemohla kvôli tomu veľkému bruchu zohnúť. Môjho svokra tiež zaliala voda. Mal vodu v pľúcach - chudák a taký dobrý človek to bol. Nekričal, nenadával, bol kľudný. Svokra sa k nemu správala ako ku psovi, nemala prívetivé slovo (hlavne, že chodí do kostola), on si zvykol vypiť, tiež mal všetkého dosť a začal mať problémy s močením a prišla operácia ale už bolo neskoro, tá rakovina prostaty sa mu rozšírila po celom tele. Zomrel pred Vianocami v roku 2006. Bola som ho pozrieť, bol na vozíčku, schudol, vypadali mu vlasy, strašné sa na to pozerať. Aj tu v týchto príspevkoch čítam koľko ľudí zomrelo. Denne zomiera kopa ľudí. Môj otec hovorí, že smrť je súčasťou života. Žite pre ľudí, ktorí vám zostali, máte rodinu, žite hlavne pre nich. Henrieta