Přidat komentář

Reagujete na příspěvek

In reply to by Anonym (neověřeno)

Henrieta
16. září 2022
Milý Dominik voľakedy sme sa učili na náboženstve tieto veci: Nebo, očistec, peklo. Každému podľa zásluhy. Moja mama bola hlboko veriaca, vídavala som ju často modliť sa z modlitebnej knižky. Neskutočne mi chýba. Nemôže mi už nič povedať, ako je na druhom svete. Bez nej je mi strašne smutno. Ja jej tiež už nemôžem nič povedať. Vzala mi ju rakovina. Naposledy keď odchádzala do nemocnice (už zomrieť) mi uvarila cestoviny s mäsom. Nikdy na to nezabudnem. Často na to spomínam a je mi do plaču, tak ráda bych šla za ní. Neviem ešte ako dlho tu budem musieť trčať na tomto svete plnom zla, chorôb, vojen. Mama by všetko zdieľala so mnou a som si istá, že váš otec tiež. Mama bola dobrá, plnila si svoje povinnosti. Nepila, nefajčila, nehýrila, vždy mala upratané a navarené. A už tu nie je a tak chcela žiť, ale rakovina bola silnejšia. Smutná dcéra Henrieta

Napište svoji reakci

Zadejte jméno nebo přezdívku.
Mohou vás čtenáři příběhu kontaktovat?