Přidat komentář

Reagujete na příspěvek

Henrieta
28. ledna 2020
Milý Honzo, prajem úprimnú sústrasť. Chcem vám napísať aby ste si nič nevyčítali, nikam to nevedie, nemohli ste vedieť čo bude dopredu, život je nevyspytateľný. Je jasné, že nemáte na nič chuť, ani na žiadny vzťah, to ukáže až čas, či si niekoho časom nájdete. Pokiaľ vám môžem poradiť skúste tráviť čas s blízkymi ľuďmi, ktorí vás majú radi, je to dôležité neostávať sám, lebo človek potrebuje podporu a pomoc. Čo sa týka spánku, chápem, že ťažko usínate, možno by vám trochu pomohli lieky na spanie na istý čas, lebo je to ťažké. Ja som tiež brala lieky na spanie keď mi zomrela mama, aby som ráno vládala vstať do práce. Je to ťažké obdobie, hovorí sa, že čas otupí bolesť, ale trvá to dlho. Možno si časom niekoho ešte nájdete, vaša priateľka by nechcela aby ste sa utrápili. Držte sa, prajem vám veľa síl, s odstupom času to bude aj lepšie, nebojte sa. Myslím na vás. Henrieta

Napište svoji reakci

Zadejte jméno nebo přezdívku.
Mohou vás čtenáři příběhu kontaktovat?