Milan, prajem vám úprimnú sústrasť. Je to veľmi ťažké, sama som si to zažila, moja mama mala tiež rakovinu a po 5 týždňoch po stanovení diagnózy zomrela. Nestihli jej doktori dať ani chemoterapiu. Je tomu už 5 rokov a niekedy keď mám zlé dni, tak ma prepadáva smútok a plač (aj keď to nie je moc často). Tá bolesť sa sem-tam vráti ako bumerang. Pol roka po jej smrti som brala lieky na spanie, aby som sa z tej bolesti nezbláznila. Hlavne som nemohla zaspávať. Na jej pohrebe som bola nadopovaná liekmi, pretože by som sa tiež zrútila. Je to naozaj ťažké pochovať rodiča. Snáď raz budete mať manželku a deti a budete pre ne žiť. Je to dôležité. Držte sa a prípadne je dobré sa porozprávať s dobrou psychologičkou a až tak veľmi sa netrápte, pretože vaša mama by si nepriala aby ste sa príliš trápili. Po nejakom čase budete psychicky na tom aj lepšie, len teraz je veľmi ťažké to ustáť, pretože je to čerstvé a hlavne bolestivé. Prajem vám veľa veľa síl. Držte sa. Henrieta
