Milá Tea, chcem vám popriať úprimnú sústrasť. Je to strašné prísť o rodičov tak skoro. Mne zomrela mama pred 2 rokmi na rakovinu. Chápem vašu bolesť. Ako píšete - život je nespravodlivý, dobrí ľudia odchádzajú, zlí zostávajú. Keď sa pozriem okolo seba všade samá kriminalita - stačí keď si pustím správy v televízii. To, že máme zlosť na všetko okolo je spôsobené tým, že máme obrovskú bolesť na duši, ktorú len ťažko zvládame a je to niekedy neúnosné. Na druhej strane si myslím, že aspoň keď máte tú sestru, priateľa a dieťa je dobré žiť kvôli nim. Je dobré zájsť aj k psychológom a povedať čo vás trápi, pretože je dôležité negatívne emócie dostať zo seba von. Raz sa s rodičmi stretnete, pretože každý ideme na druhú stranu. Keď máte pocit, že to nezvládate (je to ťažké)- radšej navštívte odbornú pomoc - nezostávajte v bolesti sama a nehanbite sa. Ja sa snažím žiť pre svoje deti a otca. Tiež si neviem predstaviť, že raz budem musieť pochovávať svojho otca - strašne sa toho bojím. Je to najťažšia vec v živote. Môj otec tvrdí, že niekedy je lepšie a niekedy horšie. Žite pre svoju rodinu, ktorá vám zostala - je to dôležité a dôležité je budovať si s nimi dobré vzťahy aj napriek veľkej bolesti a stratám, ktorými ste si prešli. Budem vám držať palce a myslieť na vás. S pozdravom Henka.
