Ahoj, aj ja som na tom stále rovnako. Neviem dokedy to ešte vydržím. Tiež som ako robot, žijem preto lebo musím a nie že chcem. Včera by mala moja maminka 62 rokov. Stále myslím na to aké by to bolo úžasne keby tu ešte bola,čo všeličo sme mohli spolu ešte zažiť. Môj život by bol úplne niekde inde, nebol by dokonalý ale bol by šťastný. A o to ide. No a teraz mi nezostalo nič. Už nie je nádej že bude niekedy lepšie. Každý mi hovorí že aj keď sa tým vyrovnať nedá, naučím sa s tou bolesťou žiť. Ale ja sa pýtam ako, keď to nejde. Tá bolesť a prázdnota čo mi zostala sa už nedá zniesť. Hrozne chýba.
In reply to Myslela jsem, že se s tím by Anonym (neověřeno)