Přidat komentář

Reagujete na příspěvek

In reply to by Anonym (neověřeno)

heňka
19. června 2014
ja som na tom tak ako ty. Radšej na to ani nemyslím, lebo potom cítim strašnú bolesť v srdci. Tiež som brala lieky na spanie Frontin, aby som aspoň v noci spala. Tiež v práci to nie je nič moc. Mám nadriadenú a to je najväčšia krava akú som kedy stretla. Tiež nemám od nikoho milé slovo. Odkedy tu nie je mama tiež ma nič nebaví. Švagriná mi povedala, že som sebecká, nech nechám mamu konečne odísť a nie ju ťahať späť, pretože potom vraj nemá pokoj. Švagrinej (tiež je pekná mrcha) sa žije, keď má super manžela (môjho dobrého brata), obidvoch rodičov a super robotu. Tiež nechápem ako je možné, že niektorým zlým ľuďom v živote sa darí a dobrí musia trpieť alebo zomrieť. Moja mama bola dobrá a zároveň bola aj mojou radkyňou. Vždy som sa jej mohla zdôveriť. Úmrtie je najväčší stresor a nie je ani na to liek. Snažim sa aspoň stretávať s kamoškami a chodím k milej psychologičke a to mi trochu pomáha zabudnúť na bolesť. Neviem sa s tým vyrovnať, že nemám mamu. Strašne mi chýba. Mami, ľúbim ťa a vždy budem. Držte sa všetci, ktorí ste stratili mamičku. Strašne s vami súcitím, lebo viem aké to je. heňka

Napište svoji reakci

Zadejte jméno nebo přezdívku.
Mohou vás čtenáři příběhu kontaktovat?