Ahoj Lido,úprimnú sústrasť. Ja som knihu Život po živote čítala aj Život po strate, u nás ich bolo problém aj zohnať. Tiež som sa chytala všetkého čo by mi pomohlo sa s tým vyrovnať. Vždy som verila aj verím že existuje život po smrti, ale to môj smútok neuľahčuje ja moju maminku potrebujem tu a teraz. Aj keď viem že tam hore je lepší život, a raz za ňou pôjdem no teraz sa mi to zdá nepredstaviteľne, nedokážem sa stým zmieriť a ani sa nikdy nezmierim. Keď si predstavím koľko času tu budem bez nej, aj keď čas uteká rýchlo teraz sa mi zdá že je to nekonečne vzdialené. Viera ma drží pri živote aj keď niekedy mám chuť to všetko zabaliť a isť za ňou. Je to už vyše 8 mesiacov a ja stále čakám že otvorí dvere, že bude sedieť vo svojom obľúbenom kresle a že si spolu vypijeme kávu, ľahne do svojej postele, ktorú mám každú noc pred očami. Je to každý deň krutý boj o prežitie bez nej a ja stále prehrávam.
In reply to Všechny zdravím, i já mám tu by Anonym (neověřeno)