Michaela, je to strašné ja už 14 mesiacov som bez mamičky a tak isto nenávidím celý svet, tu sú takí zlí ľudia, čoby si to ani nezaslúžili tu byť. Moje srdce je prázdne, byt mojej maminky tiež, chodím ako mátoha. Nič ma nebaví, ja nemám nikoho, komu by som sa sťažovala, mám muža, ale on to nechce počuť a deti ma tiež nechápu. Mám tu len vás, len vám sa môžem posťažovať, aj moja teta mi povedala, že to tak muselo byť, že je to príroda, pritom ona je staršia, ako bola moja maminka. Vidieť, že jej ešte nikto milovaný nezomrel, lebo by mi také nehovorila. Aj to len cez telefon sa rozprávame, lebo býva 6OOkm odo mna. Ale aj tak by som v nej nemala oporu. Vie to len ten človek pochopiť, kto to prežil .Vy dievčatá viete čo ja cítim. Tak strašne som odporná, na každého nadávam, nenávidím ľudí, lebo oni sa radujú, smejú a moja maminka tu nie je. Je to všetko také nespravodlivé. Najradšej by som zomrela. Ahojte.
In reply to Tak to na mě zase dopadlo v by Anonym (neověřeno)