ja sa tu asi bez mojej maminy zblaznim.. je to sedem mesiacov, co ma opustila, ale pripada mi to ,ako vcera. A hrozne to boli, skoro kazdy den placem, este aj to pochmurne zimne pocasie ma nici.. Chyba mi, a len vy si viete predstavit ako. Esteze existuje tato stranka, kde sa clovek moze vykecat, s nikym sa nemozem porozpravat, kto si to neprezil, nepochopi. Navonok sa tvarim, ze je vsetko ok ,vsetko zvladam, ale vobec nie. Moje vnutro je uplne rozbite, znicene, plne hnevu a smutku.. A takto to este potrva velmi dlho, ak nie do konca zivota. Niekedy sa tesim na smrt, lebo dufam, ze ma maminka caka na druhej strane,a budeme konecne spolu.Tolko veci sme spolu este chceli urobit, a na vsetko som tu sama.Bez jej rad, bez jej usmevu, pochopenia, stratila som najlepsiu kamaratku, moje vsetko.. A kazdu minutu svojho zivota sa pytam, preco? Preco prave ona musela tak trpiet posledne obdobie svojho zivota, ona, co nikdy nikomu neublizila, pre vsetkych tu vzdy bola, vsetci sme ju milovali.. A choroba ju tak znicila, ze si niekedy sama priala smrt.. takto nefunguje spravodlivost v zivote..A v mojom zivote uz bez maminky nefunguje nic. Chybas mi mamicka moja, ty to vies, tak mi prosim drz palce, aby som to tu zvladla.. lubim ta.
In reply to uprimnu sustrast....mne by Anonym (neověřeno)