Helenka úplne Ťa chápem, všetko je tak isto aj u mna, aj ja som tak odporná, že normálne prajem istým ľudom, aby už zomreli, lebo sú zlí a stále sa tiež vypytujú na moju drahú milovanú maminku, aj to ako sa mám, už mi to leze na nervy, najradšej ľudí obchádzam, ked vidím nejakých známych, aby sa ma nevypytovali. Jednoducho som zákerná a odporná. Ved toľko vecí sme chceli ešte robiť, toľko plánov mala, a zrazu je všetko preč. Aj ja si myslím, že keby bolo niečo medzi nebom a zemou, tak by mi maminka dala znamenie, pretože keby ma videla ako som sa zničila určite by ma nenechala sa takto trápiť. Ona vždy pre mna urobila všetko čo len mohla. A ja som ju nevedela zachrániť tak si to strašne vyčítam. Nemám absolútne nikoho, komu by som sa mohla posťažovať, pretože ma už nikto nechce počúvať ako plačem a ako spomínam mamičku. Som tak strašne sama. Veľakrát poviem, ako by mi bolo dobre medzi mojimi rodičmi na druhom svete. Potom si pomyslím na deti, a predsa im to nemôžem urobiť. Aj moja mamička tu bola vždy pre mna. Nikdy by ma neopustila, keby si neprišla pre nu smrť. Ona bola taká dobrá a milá. Neviem ako budem dalej fungovať, som ako robot, robím všetko čo treba, ale nič ma nezaujíma. Darmo sa snažím, nikdy sa s tým nevyrovnám.
In reply to Ahoj holky, doufám, že se by Anonym (neověřeno)