tak velmi by som sa chcela rozpravat s maminou,minuly rok o tomto čase probližne som jej oznamila,ze čakam svoje prve miminko,ona sa strasne tešila so mnou...bolo to jej prve vnučatko,..planovali sme vsetko spolu co mu kupime ako mu zariadime izbu,ake meno mu dam....vtedy som si este myslela,ze je zdrava,ze nič take zle by sa stat nemohlo,ze prave ked budem ja čakat dieta,tak mi zomrie mamina....to ma ani nenapadlo....je mi tak smutno,stale nad nou rozmyslam,,..čitam si o smrti ako prebieha na internete..a ubija ma ten pocit,ze mamina odchadzala z tohto sveta sama...bezomna,bez niekoho blizkeho,kto by ju drzal za ruku a hovoril jej ako ju lubi a ze nech tam na nas počka........ako jej len muselo byt,čo preživala,mala strach alebo sa jej odchadzalo lahko,ulavilo sa jej,alebo naopak,mala velky strach čo ju tam na druhej strane čaka..je to neuveritelne nikdy som nad smrtou tak živo neuvažovala..az teraz,ked mi ona zomrela,nedokazem pochopit kde je...že už sa nevrati..strašne to boli....prečo musela zomriet akurat v ten jediny den,ked som za nou nebola v nemocnici,preco tie dni predtym vypadala ze sa uz uzdravuje a bude vsetko v poriadku..a v den ,ked nepridem ona mi zomrie len tak bez rozlučky....bojim sa,ze ked zomierala trpela,dusila sa,alebo plakala a chcela ma vidiet....pretoze ja by som ju chcela,mat v takej chvily pri sebe..myslim,ze aj ona mna..so mnou by sa menej bala...tak ju lubim...nikdy nezabudnem na jej lasku,,,na jej nadherny mily pohlad na jej krasne slova,na jej dobre srdce..take uz nenajdem na tejto zemi....
