Přidat komentář

Reagujete na příspěvek

In reply to by Anonym (neověřeno)

petra
27. února 2013
Ja to citim tak isto,nemožem vidiet staršich ludi,je mi z toho smutno...tiez zavidim svojmu priatelovi,že ma ešte maminu..je mi tak smutno,ked si predstavim ako teraz svieti mesiac uplne žiarivo a mamina ho nemože vidiet..svieti jej len nad hrobom..mamina je kusok odomna pochovana len asi 300metrov....je tak blizko a pritom tak daleko..a ja za nou ani nemožem prist ..lebo to nezvladam nejaksi..chcela by som sa snou tak velmi na chvilku porozpravat...včera sa mi s nou snivalo,bolo to zvlaštne..citila som ako keby bola prevtelena vo mne,ked bola chora a zomierala...a citila som ,že zomieram,ze mi odchadzaju sily ..že ledva vnimam a proste zomieram...akokeby ja som bola ona vtedy ked zomierala,len v mojej podobe...neviem či mi rozumiete.....a hned potom sa mi snivalo,ze svietilo krasne slnko,všade boli rozkvitnute kvety hlavne modry orgovan,ten moja mamina najviac milovala.....a ja som ho trhala,zrazu akokeby sa mi vratili sily a ja som myslela na nu,že jej natrham orgovan....hmmm......dala by som vsetko za 5 rozhovoru s nou.........

Napište svoji reakci

Zadejte jméno nebo přezdívku.
Mohou vás čtenáři příběhu kontaktovat?