Ako čítam dievčatá čo píšete ,som rada, že aspon vy sa už dostávate zo smrtí mamičiek. Mne sa to nedarí, asi som veľmi slabá, neviem sa s tým vysporiadať. Ked si pomyslím, že ide dobré počasie, teplo, slnko a moja maminka tu nie je, tak ma pichá pri srdci, neviem si to predstaviť bez nej. Peťka teším sa, že píšeš, že sa cítiš lepšie, pretože si veľmi mladá a ano máš tu maličké dieťa, pre ktoré musíš žiť. Asi to tak má byť, že sa človek dostane z toho čo najskôr. Ja patrím asi k tým, ktorým to ide pomalšie. Ja som už staršia, a možno sa takým ľudom vyrovnáva s tým ťažšie. Možno sa to podarí raz aj mne. Ahojte.
