A Miška, ďakujem, že si sa podelila o svoj príbeh so smrťou - klobúk dole, muselo to byť veľmi ťažké. My sme boli s maminkou stále cez deň aj v noci, preložili ju na takú izbu, kde bola sama, aby sme mohli chodiť za ňou aj v noci, keďže sme boli od seba 80 km. Toto mi bude teraz takou výzvou do budúcna, ak sa mi to nedajbože ešte niekedy stane v živote, aby som vedela ako postupovať, ako konať, aby človek ktorý zomiera, nebol sám. Najviac ma bolí to, že mám prvú skúsenosť s umieraním práve s maminkou, s najmilovanejším človekom na svete. Snáď mi to maminka raz odpustí, že som nebola pri nej a že som neurobila všetko pre to... :-(((((
In reply to a ja som mala takú zlosť, by Anonym (neověřeno)