Ahoj Mishka, čítam Tvoj článok a zisťujem, že darmo je to taká dlhšia doba, predsa sa to nedá prijať. Naše maminky si to asi zaslúžili, že za nimi takto veľmi smútime. Aj ja stále plačem a plačem, nikto ma nepochopí moje známe a kamošky už to asi ani počuť nechcú, lebo to vidím na nich. Môj muž tiež nechápe ako môžem toľko plakať, už mi hovorí, aby som prestala, asi mu leziem na nervy. Máš pravdu Mishka, že my chápeme bolesť, lebo to isté prežívame čo Ty. Na toto všetko ešte dnes mi zistil lekár problém ženský, ktorý mi musia odoperovať. Tak ešte aj toto. Už fakt neviem ako to vydržím. Ak chceš Mishka odpíš. Budem rada. Ahoj.
In reply to Ahoj holky,i já jsem tu už by Anonym (neověřeno)