bože, deniska, tak by som ti strašne chcela pomôcť, tvoja maminka tu už nie je, a to je tá najstrašnejšia vec na svete. Ale ver mi, že je stále nejakým spôsobom s tebou, ja to viem, že naši milovaní, ktorí už odišli tam niekde do svetla, sú tu s nami, uvidíš, aj ty budeš mať veľa takých pocitov, keď budeš vedieť, že to je s tebou tvoja maminka. Zapáľ pre ňu každý deň bielu sviečku, večer jej povedz dobrú noc, keď budeš sfukovať sviečku aj cez deň, povedz jej, kam ideš, ahoj mami, idem teraz do školy. Keď zomrel môj tato pred 13 mesiacmi, snívali sa mi o ňom len krásne sny, videla som ho v nich mladého ako na starých fotkách (môj tato zomrel 10 dní pred osemdesiatimi narodeninami, vitálny človek, a zrazu ho za pár dní nebolo). A predstav si, na moje narodeniny vo februári, prvé bez neho, som vonku venčila psíka a plakala som, že už mi nebude blahoželať, a zrazu som našla opretú o múr (bolo to ráno) ružu zabalenú v celofáne, ružovú, úplne čerstvú, vôbec nezmrznutú (mrzlo). Viem, že mi ju tam dal tato, išli už tade aj iní ľudia, a to by si ju nikto nevšimol? Bola to ruža na moje narodeniny od môjho tata, mám ju vysušenú. Až je tu úplne na neuverenie. Každý večer sa s ním lúčim so slovami, dobrú noc, tati, a pošli mi prosím, len pekné sny. Aj ty sa rozprávaj so svojou maminkou, aj nahlas, ja nosím tatove hodinky a jeho svadobnú obrúčku, a je to, akoby bol stále so mnou. Tak maj veľa síl, Deniska, snaž sa to zvládnuť, myslím na teba aj na tvoju maminku, a ozvi sa.
In reply to Dobrý den všem, by Anonym (neověřeno)