Henrieta
•
10. září 2025
•
Truchlení

Zomiera 47-ročná sesternica

Nie je to tak dávno, čo mi zomrela 51-ročná sesternica, vo februári mala pohreb, o tom som tu písala. Teraz mi zomiera 47-ročná sesternica, ktorej minulý rok v lete diagnostikovali rakovinu pečene. Podstúpila chemoterapie a teraz jej lekári dávajú tak mesiac života. Mladá baba, ktorá ešte mala žiť. Jej rodičia už trnú, boja sa o ňu, majú 70 rokov. Jeden nádor jej vyoperovali, ďalší sa objaví inde. Proste hrôza. Bojím sa napísať jej mame ako sa Majka má, pretože viem, že zomiera, rakovina je dnes ako chrípka. Desím sa toho, že zas budem musieť ísť na pohreb. Je to strašné!
5 lidí vyjádřilo účast.
5 reakcí Vložit vlastní příběh
dominik
  (kontaktovat autora příběhu) •
15. září 2025
Moc me to mrzi v tomto veku. Tetka dodnes preziva vsechno co se hybe. Potpm posloucham,ze kolobeh zivota nezastavim,Takhlr ma fungovat kolobeh zivota,
2 lidé vyjádřili účast.
Henrieta
•
28. září 2025
Viete Dominik, niekedy si myslím, že na tomto svete nie je žiadna spravodlivosť, aspoň čo sa smrti týka. Bola som vo februári u sesternici na pohrebe, teraz zomrela ďalšia sesternica a ešte jednu sesternicu (44 ročnú) mám, ktorá je tiež chorá na rakovinu, 2x jej vyoperovali nádor z čriev, dokonca to bolo až vo Viedni, ale nie je jej dobre. Teraz je v Mexicu, kvôli liečbe, ale jej otec hovorí, že už bude aj on robiť pohreb, vzhľadom jej horšujúcemu sa stavu. Ako píšete o tej tetke, tak je to fakt smutné, že mladí majú žiť a starí si žijú. Nikomu neprajem smrť, napríklad mám svokru - bezcitnú a zlú a tá tiež si žije, má vyše 80 rokov a stále je tu. Moja mamka tu už nie je 12 rokov, som nahnevaná, že je život takto nespravodlivý. Mám síce otca 75-ročného, ale strašne sa o neho bojím, neviem či zvládnem to, že raz aj jemu budem musieť robiť pohreb. Vážme si život a blízkych, ktorých ešte máme.
1 člověk vyjádřil účast.
dominik
  (kontaktovat autora příběhu) •
29. září 2025
Pani Henrieto ,kazdy den vidim sousedy ve veku mych rodicu i tu zminovanou tetku.Mi rodice?Tatka uplne bez varovani ,kteremu vubec nic nebylo,je uz temer 5 let pryc a mamka je na tom dost spatne a zije po nemocnicich.Pak mam mit radost ze zivota a neco budovat kdyz oni uz tady skoro nejsou.Jednou se to stane me,na co to vsechno kdyz tady jednou nebudeme.
1 člověk vyjádřil účast.
Henrieta
•
1. prosince 2025
Ja vás chápem Dominik, je tomu už 5 rokov od smrti vášho tatka? Bože to ale letí, ale je to akoby včera odišiel, ja tiež stále vidím tú moju mamku v nemocnici na smrteľnej posteli. A teraz musíme žiť bez nich, ani nemali veľa rokov, neviem čo by som dala za to, keby som ich aspoň na okamih mohla vidieť. Niekedy si prajem aby sa mi mamka zjavila, aj keď viem, že sa to nedá. Nech vaša maminka a môj otec dlho žijú, to si prajem z celého srdca, ale čas ide rýchlo ďalej. Neviem, či na tomto svete má zmysel niečo budovať, ja už žijem pre zostalých na tomto svete.
1 člověk vyjádřil účast.
Henrieta
•
1. prosince 2025
Onedlho budú Vianoce, už 12-te v poradí od smrti mamky. Normálne si predstavujem, to ako by som s ňou na štedrý večer, varila v kuchyni (šošovicovú polievku, zemiakový šalát a k nemu vyprážaný kapor) a zdobila stromeček, Vianoce som vždy milovala už od detstva. V sobotu som bola kúpiť adventný veniec, tak isto by urobila aj mamka, vždy chodila do kostolnej záhrady veniec kupovať, teraz to robím ja za ňu. Mamička vždy chodila do kostola spievať vianočné piesne, spievala aj v zbore a dávala mi také maličkosti pod vianočný stromček a ja som za to bola rada, chýbaš nám drahá mamička!
1 člověk vyjádřil účast.