Zbohom moja Laska

Na uplnom zaciatku tohto roku sa nas rozhodla navzdy tragicky opustit moja jedina milovana Manzelka a matka nasich 3 deti. Neda sa slovami ani opisat co za bolest citim kazdy den. Planovali sme si najst nove byvanie s ktorym prichadzaju niekedy aj velke stresy. Ja sam som minuli rok dostal nevyliecitelnu chorobu Autoimunitneho systemu a pravdepodobne toho bolo na moju zivotnu lasku uz vela a s tym spojena jej uzkost uz nedokazala zabranit tomu co tento rok prislo. Ja sa teraz musim postarat o deti, ale poviem Vam je to kazdy den boj. Najhorsie su rana, kedy by som ostal najradsej cely den lezat v posteli a plakal nad tymto hroznim osudom. Hrozne su aj myslienky to tu skoncit , ale ostal som tu sam a musim tu stat pri mojich detoch dokedy mi moja choroba dovoli. Kazdy den mi zatial pride rovnaky ako ten pred tym a chut do zivota a ist dalej je minimalna. V praci som zatial len do poctu. Hrozne mi v tejto tazkej chvili chyba to objatie a blizkost, ktore Vam dokaze dat spriaznena dusa, clovek s ktorym ste si mysleli ze Vam bude stat oporou prave vo chvili ked stratite tych najblizsich. Laska, chybas mi.