Hledám podporující přátelství

Vím že musim sám.a je mi

Zdravím tě Mouřinko,pořád hledáš blízké přátelství?Ozvi se mi.Veronika

dobrý deň, je mi strašne ľúto, že ste prišli o milovaných ľudí, muselo to byť pre vás ťažké, ja by som tiež bola na antidepresívach. Ja som stratila matku tiež, tak viem ako vám je. A nemám dobrého manžela, je to protivný človek, jedna dcéra je tiež povahovo po ňom - tiež je strašne protivná aj na mňa. Mám dobrého otca, strašne sa ale o neho bojím, aby mi nezomrel, pretože by som to neprežila. Ešte mám ďalšiu dcéru, ktorú mám rada. Ja vás obdivujem, že dokážete vôbec žiť, ja by som to nezvládla. A to som tiež chodila k psychologom, psychiatrom a stratila som dobrú prácu, ktorú som mala rada kvôli chorobám, nadriadený v práci ma nútil odísť z miesta (bol stašne povýšenecký a bohatý), ktoré som mala rada. Ja som dosť citlivá a hneď upadám do depresii. Teraz si hľadám novú prácu, jednu som si našla, ale vydržala som tam len 3 dni, lebo som to akosi nezvládala. Manžel ma vôbec nepodporuje, kvôli nemu nič nezvládam. Keby som sa rozviedla aj z toho by som bola v depresii, som taká slabá povaha, čo ma dosť trápi, lebo sa bojím, že počas rozvodu by mi zomrel otec a ostala by som bez financií. Bez peňazí sa žije ťažko a niektorí ľudia sú dosť zlí. Niekedy mám dni keď sa mi nechce vôbec žiť. Ešte prednedávnom som mala prácu, ktorú som mala rada a teraz nie je. A nie je tu ani mama. Keď žila, všetko som zvládala lepšie, pomáhala mi s deťmi. Keď mi zomrie otec, tak sa zbláznim, lebo v mužovi nemám moc opory. Bývam aj strašne unavená, nič ma moc neteší, ešte pred 7 rokmi bolo všetko inak. Tiež by som chcela mať kopu kamarátov, lebo moja staršia dcéra aj môj muž ma ignorujú, ako keby som tu ani nebola. Proste hrozné. Nemám s nimi dobré vzťahy. Hovorila som to aj psychologičke, ale ona mi nemôže pomôcť, ona nemôže napraviť chyby, ktoré sa stali. Tak vidíte v podstate aj ja mám kopu problémov a ťažko sa mi to píše, nieto ešte rieši. Niekedy nemám chuť ani prácu si hľadať, lebo neviem na akých ľudí natrafím a niekedy mám fakt šťastie na zlých ľudí. Keď som mala mamu, bola som odolnejšia a lepšie sa mi darilo, aj keď som v práci napríklad musela spolupracovať so zlými ľuďmi zvládala som to. Keď mama zomrela na rakovinu, nemala som vôbec chuť žiť, mame som sa mohla vždy posťažovať, bola ako moja bútľavá vŕba, vždy mi pomohla. Keď zomrela bolo to ako keby mi niekto vytrhol srdce z tela, proste bolestivé, však viete aké to je keď stratíte človeka, ktorého máte radi. Okrem toho mám aj dosť protivnú švagrinú, brat si ju zobral, ona je drzá - aj na moju mamu bola drzá a moja dcéra sa s ňou zblížila. Inak som pochovala aj babku zomrela pred mamou, takže v priebehu 2 rokov som pochovala 2 ľudí. Keby som nemala otca, tak sa zbláznim. Otec je moja opora. S mojím mužom sa neznáša. Môjho muža tiež nikto nemá rád z mojej rodiny. Tak vidíte aj keď mám ľudí okolo seba, nie sú vždy tie vzťahy dobré. Je pravda, že človek potrebuje dobrých ľudí okolo seba a hlavne najbližších. Je mi ľúto čo sa vám stalo, život mi príde strašne nespravodlivý, kopu zlých ľudí si žije a ešte sa im dobre vedie a koľko dobrých ľudí tu už nie je. Obdivujem vás, že vôbec dokážete žiť, lebo človek potrebuje spriaznenú dušu. Tak vidím, že som toho napísala dosť. Držím vám palce a môžete mi napísať. Ja som z Bratislavy. Prajem veľa síl. Henrieta

Můžu být Tvoje opora, prožila jsem velmi těžké onemocnění, dlouhodobé, Takže se dovedu velmi vcítit, jsem empatická, je mi 45 let :)

Dokud neucítíš lásku uvnitř tebe (k sobě samé), neucítíš ji ani pokud bude přicházet zvenčí ...

Můj život je opradu JAKO ZLÝ SEN, Z KTERÉHO SE ALE NEDÁ PROBUDIT!!! volám tu o pomoc, jinou možnost nemám...