Apalický syndrom - a čo ďalej

Péče o umírajícíMonikas4
Dobrý deň, našla som túto stránku, keď som hľadala info o apalickom syndrome. Manžel 45r. dostal v novembri prvú CMP, po 2 týždňoch ho prepustili domov, boli sme raz hore raz dole a už keď sa zdalo, že je to na dobrej ceste, sa manžel nad ránom pred silvestrom vybral na "prechadzku" a spadol, o týždeň už bol na ARE s druhou CMP, operáciou brucha- natrhnutá slezina po páde asi 2l hnisu medzi črevami, zápalom pľúc spojeným s plesńou. V prvých dňoch sme ani nedúfali, že prežije, prognóza - nie je nádej. Po 10 týždňoch z ARA na internu a za týždeň doma. Z bezvedomia za stal apalicky sy., prognoza- bez šance na zlepšenie, podvýživa(stále bol chudý, šlachovitý cca65 kg a po prvej porážke 10kg dole po druhej ďalších 10!), hnačky, žiadny pohyb len občas slabý náznak, slabé stisnutie ruky. Takto prišiel domov. Teraz prešlo asi 6t., už viem ako to myslel lekár, keď povedal, že to budem mať ťažké, lebo som sa nedala odradiť a vzala si ho domov. Máme 4 deti - 25, 22, 10 a 9 a vnučku 3r. Dcéra musela do práce, syn tiež pracuje, tí mladší sa úplne zmenili, tak rýchlo akoby dospeli, zhoršili si známky, syn sa uzavrel do seba. Priatelia sa začínajú vytrácať a ja tak snažím sa robiť čo sa dá, cez deň čo ztíham a po nociach hľadám ako ho dostať z tej podvýživy( porucha metabolizmu) nastavovať stravu, a hlavne ako ho prebudiť. Už začal priberať, nehnačkuje, hýbe rukami nohami, pri kašli vydáva zvuky, reaguje na podnety, nič z toho nebolo... Mám chvíle kedy to vzdávam, odpadávam od únavy, plačem naozaj často. Neviem či sa to zmení, či sa ku nám vráti ,ako je postihnutý mozog po tej porážke. Ako dlho a ako sa prejavuje samotné preberanie. Povedali nám, že je zázrak, že to vôbec prežil, že ho nemuseli opakovane operovať. A že potrebuje zázrak na to, aby sa prebral. Toto je môj príbeh v skratke. Dúfam, že sa to zmení, že sa preberie. Neviem ako sa prejavuje samotné preberanie, či nás vníma, či vie, že sme to my. Budem vďačná za akýkoľvek príspevok. Monika
Jana
Milá paní Moniko, držte se ! Máte to velmi těžké. Nejsem zdravotník, ale měla jsem dceru v kómatu, sice z jiných důvodů. Lékaři nám řekli, že bude mít už navždy poškozený mozek a že bude přežívat jen ve vegetativním stavu. Přes všechny prognózy dcera se po čase probrala a vše se pomalu začalo lepšit. I když má zdravotní potíže, žije a zrovna slyším její smích. Dle mých zkušenosti z probouzení: mluvili jsme s ní a před ní jako by byla v pořádku, snažili se dodržovat rituály, dávali ji čichat oblíbené vůně, rozvěsili kolem ní fotky atd. Zvláštní bylo pak povídání s ní, co vše vnímala. Mysleli jsme si, že nic a také to tak vypadalo. Takže prosím nevzdávejte to, bojujte !!!!! Přeji Vám hodně síly a naděje. Jana
Monika
Pani Monika, preji hodne sil. Abyste to vsichni zvladli.
Ikonka bubliny

Prožíváte těžkou životní situaci? Chcete jí s někým sdílet?

Prostor diskusního fóra je otevřený všem, kdo chtějí sdílet své myšlenky, pocity a zkušenosti spojené s vážnou nemocí, umíráním, smrtí a truchlením. Můžete zde najít porozumění, podporu i možnost setkat se s lidmi, kteří řeší podobné situace.

Rozvoj a redesign portálu Umírání.cz proběhl za podpory Nadačního fondu UNIQA v Nadaci Pontis

  • Nadační fond Uniqa
  • Nadácia Pontis
Newsletter

Odebírejte novinky z organizace Cesta domů

Odebíráním souhlasíte se zpracováním osobních údajů.

Cesta domů je nezisková organizace, která od roku 2001 poskytuje v nepřetržitém provozu odbornou multidisciplinární péči lidem na konci života.

Cesta domů, z.ú.,
Heleny Kočvarové 1,
140 00 Praha 4
  • IČO: 265 28 843
  • DIČ: CZ 26528843