11 rokov od smrti maminky
Truchlení a vyrovnávání se se smrtíHenrieta
Zdravím vás všetkých, ktorí tu píšete. V decembri to už bude 11 rokov, čo mi mamka zomrela na rakovinu. Je to už tak dávno, ale niekedy mám dni, keď mi je dosť smutno za ňou. V tomto dušičkovom období, som chodila často na cintorín, zapaľovať sviečky a modliť sa za zosnulých, bolesť za mamkou sa síce otupila, ale predsa mi chýba. Najviac ma trápi to, že už jej nemôžem nič povedať. Ktovie, či ma zhora vidí. Kňaz na spovedi mi povedal, že mamka je už určite v nebi, pretože bola dobrá. Dúfam, že sa raz v nebi s ňou stretnem, že dáva na mňa pozor, súcitím s vami, ktorí ste prišli o svojich milovaných. Držte sa všetci. Posielam veľa objatí a síl. Henrieta
JITKA
I mě umřela maminka na mezotelium.80 letá milovaná maminka. Stále truchlím...
dominik
Jak se vam s tim zije pani Jitko?Zrejmne ji uz neuvidite.Nebo verite,ze ano?
dominik
Zdravim pani Henrieto,spatne se zije s tim,ze nemame zdani kde jsou nasi blizci. Jestli uz nikde nejsou,postradam smysl zivota.Uz nemam do niceho takovy zapal jako pred tim.Jednou to potka i nas, na co to snazeni tady.Vidim,ze na maminku kazdy den myslite,snad opravdu nekde je.Neverim,ze nekde zesnuli jsou,Nechci vas ranit.Me vety si zrejmne protireci,ale napsal jsem to jak to zrovna citim.
Henrieta
Ja vás chápem Dominik, že to je bolestné, prísť o niekoho blízkeho. Bohužiaľ smrť nechodí po horách, ale po ľuďoch. Ja som veriaca, tak mám nádej, že sa s mamkou raz stretnem. Dúfam, že aj vy. Súcitim s každým, kto prišiel o blízkeho človeka. Henrieta
