Henrieta
23. října 2023
Truchlení

10. rokov od smrti maminky

Zdravím všetkých, dňa 13.12.2023 to už bude 10 rokov čo tu nie je maminka. Tak ten čas letí. Mamka mi stále chýba a vždy bude chýbať. Stále chodím na cintorín, kde je pochovaná, zapáliť sviečku, polievať kvety, upratať listy, ktoré napadali na jej hrob. Keby som tak mohla ísť za ňou. Dala som v decembri slúžiť omšu za ňu. Dúfam, že je v raji a že ma vidí a dáva zhora pozor. Najhoršie je to, že jej už nič nemôžem povedať, nemôžem jej povedať ako sa cítim, čo všetko by som potrebovala, čo mi robí radosť, čo mi robí starosť. Ako povedala jedna speváčka "Maminky by nemali umierať", ale nie je to tak. Tiež im dohorí raz sviečka. A to zomrela pred Vianocami. Vianoce som vždy milovala, ale už to také nie je. Vždy som s ňou varila v kuchyni, zdobila adventné vence a stromčeky. Vždy sa tešila z Vianoc, ako si rozbaľujeme darčeky. Nič už nie je ako predtým. Dúfam, že sa raz s ňou stretnem. Chýbaš mi maminka! Buď šťastná tam hore!

Renata
  (kontaktovat autora příběhu)
30. listopadu 2023
Maminka mi zemřela zcela nečekaně, právě před hodinou. Tyto diskuze znám, chodila jsem sem, když jsem vinou covidu před dvěma a půl lety přišla o manžela. A teď tohle? Nejlepší máma na světě, doprcic. Tak pracovitá, hodná, skvělá ženská. Moc mi pomáhala se synem, volaly jsme si xkrat za den. S kým si teď popovídám? Syn přišel o jedinou a navíc milující babičku. Vůbec nevím, kdy tohle preboli.
dominik
24. října 2023
Kazdy den myslim na sveho tatku,je mi to k nicemu...Plno mych vrstevniku ma jeste oba rodice.Tise zavidim.I po 10 letech verite,ze maminku uviditeJa bohuzel neverim,ze sveho tatku jeste uvidim

In reply to by Anonym (neověřeno)

Henrieta
24. října 2023
Dominik, vedela som to, že ste to vy, kto mi píšete. Ja len dúfam, že mamku raz uvidím. Mám to také ako vy. Tiež ticho závidím tým, ktorí majú mamku, niektoré z mojich kamarátok zas nemajú otca. Jedna moja kamarátka má chorú matku, otca už nemá, sestra jej teraz v máji zomrela. A tak trávime spolu čas, ak sa dá. Niekedy si vyčítam, že som nechodila s mamkou viac k lekárom, lenže mamka moc k nim nechcela. Už by som kopu vecí robila inak. Mamka bola doma, ona mala čas chodiť k lekárom prv, než ju rakovina pripravila o život. Na budúci týždeň je sviatok zomrelých. No môžem zase behať na cintorín a zapaľovať sviečky, kúpila som aj také menšie dekorácie na hrob, normálne by som jej vedela stále ten hrob zdobiť, ale k čomu by to bolo dobré keď tu už nie je. Teraz v sobotu príde z Horných Salíb tá moja kamarátka čo sestru pochovala, tak sa aspoň teším, že budem s ňou, chystáme sa na prezentáciu jednej knihy a po nej budú vystúpenia u nás v kultúrnom dome, tak si s ňou snáď dám kávičku a zase si pokecáme. Sú to tie najkrajšie chvíle, aké spolu môžeme zažiť. Škoda Dominik, že nie ste z Bratislavy, hneď by som robila nejaké posedenie a stretka pri kávičke. Moja mamka milovala vôňu kávičky, koláčikov a adventných vencov. Bola to tá najlepšia mamka na svete. Obetavá a starostlivá, naučila ma kopu vecí. Ďakujem mami. Henrieta

In reply to by Anonym (neověřeno)

dominik
24. října 2023
Ziju na Severni Morave v blizkosti Ostravy. Vim,ze umiraji i ostatnim blizci.,nevim jak to zvladaji.Moje tetka je stale tady a ostatni klidne i o 30 let mladsi jsou pryc.Pak posloucham,ze kolobeh nezastavim.Takto ma fungovovat kolobeh zivota?

In reply to by Anonym (neověřeno)

dominik
25. října 2023
Zmizeli ti nejlepsi.Zmetci stale tady.

In reply to by Anonym (neověřeno)

Henrieta
26. října 2023
Dominik, máte pravdu, fakt kopu dobrých ľudí tu už nie je. Mojej kamarátke je stále smutno za sestrou, to je tá čo mala iba 40 rokov. Rieši to tak, že často pracuje, teraz pred mesiacom bola 4 dni vo Švédsku v Štokholme na výlete, pritom aspoň na chvíľu zabudne na bolesť zo straty sestry. Normálne čítam veľakrát aj v novinách, keďže môj otec často kupuje noviny, že mladí ľudia zomierajú, majú len 30 rokov, niektorí sú športovci, odpadnú a už ich tu niet. Som v šoku z toho, mladí futbalisti odídu z plného zdravia. Tá tetka od vás z domu neviem ako to robí, že tak dlho žije, asi sa nestresuje, vypadá, že jej je všetko ukradnuté. Ja si dokážem robiť ťažkú hlavu zo všetkého, som stresmen, raz ma asi porazí. Sú ľudia, ktorí si z ničoho hlavu nerobia, napríklad krstný otec mojej mamky sa dožil pomaly 90 rokov, on bol totálny flegmatik, nič ho nevytočilo, asi to v tom bude, že treba byť pokojný a šťastný, radovať sa z maličkostí ak sa dá. Jasné, keď niekto blízky zomrie, tak sa neradujeme, lebo nemôžeme. Už som počula taký názor, že treba žiť prítomnosťou a nie sa stále strachovať o budúcnosť. Moja kamarátka hovorí, že treba žiť naplno, lebo zajtra tu nemusíme byť. Henrieta