Tiež mi strašne mamka chýba, dala by som neviem čo za to, keby som ju mohla čo i len na okamih vidieť, je tomu už 10 rokov, ale bolesť mám na duši stále, zomrela mi na rakovinu, tie posledné dni boli strašné. Vidieť to, ako pomaly odchádza, ako sa trápi a to obdobie po tom všetkom, po jej pohrebe, proste som skončila na liekoch, lebo som vôbec nevedela fungovať, ani som nemala chuť k životu. Chcela som ísť hneď za ňou, ako keby sa to dalo. Jasné, že sa to nedá. Som strašne citlivá duša, všetko strašne prežívam, fakt je, že keď zomrie niekto milovaný, je to taká strašná bolesť, že človek kričí od bolesti, že nemôžete nijak pomôcť, že ten rodič pomaly odchádza - proste nie je nič ťažšieho a bolestnejšieho.
