Přidat komentář

Reagujete na příspěvek

Henrieta
20. června 2019
dobrý deň, je mi to ľúto, že ste prišla o maminku, ale nič si nevyčítajte, urobila ste čo ste mohla. Ja nemám mamu už 6 rokov a nemám ani prácu teraz, som psychicky na tom zle. Tak by som ju potrebovala, bola moja opora, život s ňou bol ľahší, všetko sa mi darilo. Odvtedy čo tu nie je, akoby odišla polovica môjho ja. Aj vy ste urobili pre mamu čo ste mohli, ja som sa s mamou tiež neobjímala, ale mala som ju rada. Vždy keď si spomeniem na posledný deň v nemocnici ako som pri nej stála a ona už umierala, je mi do plaču. Dala by som aj neviem čo za to keby som ju mohla vidieť aspoň raz. Mala som aj sny s ňou často, 2x to bolo o jej chorobe a potom už len pekné sny. Ale keď som sa zobudila, vždy som si uvedomila, že tu už nie je. Je to bez nej ťažké. Mám aj dobrého otca a mám ho rada, mám s ním dobrý vzťah. Rodičov som vždy mala rada a prežila som s nimi pekný život. Držte sa. Prajem vám veľa síl aj keď je tomu už 5 rokov, na mamy budeme stále spomínať. Henrieta

Napište svoji reakci

Zadejte jméno nebo přezdívku.
Mohou vás čtenáři příběhu kontaktovat?