Dobry den, ste dobra dcera. Ja to citim rovnako. Mne zomrel partner, otec nasej dcerky. Vratil sa dvakrat, po tazkej mozgovej prihode. Spoznal ma a videla som tu lasku v jeho ociach, po 19 dnoch v kome takmer najvyssieho stupna. Potom o tri dni pockal, kym pridem dopravnymi prostriedkami do nemocnice. Po 55 minutach odisiel navzdy. Mam (mala som-mam) strach zo smrti, aj sa liecim, ale som mu vdacna, ze ma pockal, ked bojoval o to cely den a neviem si predstavit, ze by som pri nom nebola, ze by som s nim nehovorila, ze by som nevnimala, ako velmi sa snazi dychat, ked som mu to hovorila. Tiez, zial, bol kremovany, ale bola som a som velmi vdacna firme, pre ktoru pracoval, ze nam pomohla s pohrebom. Snad Vas otecko a moj muz a najblizsi vsetkych ludi, ktori tu uz nie su, su v laske a v poriadku niekde inde. Boh Vam zehnaj. Martina
