dominik
4. září 2022
Truchlení

Je smrt konec nebo premena

Nemuzu se vyrovnat se smrti

60 lidé vyjádřili účast.
dominik
5. září 2022
melo to tady byt jednou

In reply to by Anonym (neověřeno)

Švihák Pepa.
5. září 2022
Určitě přeměna dle zásluh v něco příjemnějšího nebo hrůzostrašného. Ráj nebo peklo podle toho co si kdo zaslouží. Ti co škodí nevinným budou trpět a ti co pomáhají hodným a poctivým budou odměněni. Bůh je všemohoucí a vševědoucí. Nikdo trestu za své hříchy neunikne pokud jich nebude upřímně litovat a nepokusí se je napravit v tomto životě nebo v příštích životech.

In reply to by Anonym (neověřeno)

dominik
6. září 2022
Diky za odpoved.Stejne si rikam jak to muzete vedet tak jiste.Neni to nic osobniho.

In reply to by Anonym (neověřeno)

Henrieta
16. září 2022
Milý Dominik voľakedy sme sa učili na náboženstve tieto veci: Nebo, očistec, peklo. Každému podľa zásluhy. Moja mama bola hlboko veriaca, vídavala som ju často modliť sa z modlitebnej knižky. Neskutočne mi chýba. Nemôže mi už nič povedať, ako je na druhom svete. Bez nej je mi strašne smutno. Ja jej tiež už nemôžem nič povedať. Vzala mi ju rakovina. Naposledy keď odchádzala do nemocnice (už zomrieť) mi uvarila cestoviny s mäsom. Nikdy na to nezabudnem. Často na to spomínam a je mi do plaču, tak ráda bych šla za ní. Neviem ešte ako dlho tu budem musieť trčať na tomto svete plnom zla, chorôb, vojen. Mama by všetko zdieľala so mnou a som si istá, že váš otec tiež. Mama bola dobrá, plnila si svoje povinnosti. Nepila, nefajčila, nehýrila, vždy mala upratané a navarené. A už tu nie je a tak chcela žiť, ale rakovina bola silnejšia. Smutná dcéra Henrieta

In reply to by Anonym (neověřeno)

dominik
16. září 2022
Tez je mi smutno za tatkou.Hledam nejakou utechu,ze uz tady neni,ale zadnou nenachazim.Tezke je smirit se s tim,protoze mu do poslednich chvil nic nebylo.Tak prooooc.Hlavne denne vidam starsi lidi nez on.Jsou tady.Proc zrovna ja.Porad doufam,ze o zesnule jsme neprisli uplne,kdo vi.

In reply to by Anonym (neověřeno)

Henrieta
17. září 2022
Dominik, môžem sa opýtať čo sa stalo vášmu taťkovi? A pokiaľ vám môžem poradiť trávte svoj čas s pozostalými, s priateľkou aj s mamou. Ja by som neviem čo dala za to keby tu mama bola. Mám ešte 72 ročného otca, ale on nie je moc zhovorčivý, tiež je už ufrflaný, je chvalabohu vitálny, ale nie je ako mama. S mamčou som stále niečo riešila a otca nič moc nezaujíma, má svoje záľuby, hodne kamarátov, chodí na futbal. Mamka bola väčšinou doma, upratovala a starala sa, aj s deťmi mi pomáhala. Teraz akurát môžem chodiť len zapaľovať sviečky na cintorín. Pripadám si strašne sama a ešte mám aj zdravotné problémy. Keby tu bola mama (dnes by mala 72 rokov), tak by som bola zdravá a viem, že by mi stále pomáhala. Strašne je tu bez nej smutno. Keby som mohla ísť za ňou, lenže sa to nedá. Minulý týždeň mi zomrel na infarkt spolužiak zo základnej školy. Mal 46 rokov a svoju rodinu. Je to strašné. Život je pes. Henrieta

In reply to by Anonym (neověřeno)

domink
17. září 2022
Co se stalo memu tatkovi?Toho osudneho dne rekl,ze mu neni dobre.Lehl si,vypadal,ze ma jen chripku.Druhy den se vybulil a byl pryc.Nebyl jeste tak stary.Vubec jsem s jeho smrti nepocital.Rekli nam jen,ze mu selhalo srdce,nic vic nam k tomu nerekli.Vim,ze v tom nejsem sam,ale vubec nechapu jak se s tim vyrovnavaji ostatni.Clovek tu je ,behem par minut je pryc..Uz toho cloveka nikdo nikdy neuvidi. Po tolika letech.Casto zminujete,ze byste chtela jit za ni.Co kdyz ,az prijde vas cas se proste nesetkate.Co kdyz po smrti uz opravdu nic neni.Cetl jsem ruzne temata o smrti,stale me nic nepresvedcuje,ze po ni neco existuje.

In reply to by Anonym (neověřeno)

Henrieta
18. září 2022
Dominik, je mi to veľmi ľúto čo sa vášmu taťkovi stalo. Na duši nám zostáva veľká rana. Ťažko povedať, či by som sa s mamou stretla. Nikdy som na druhom svete nebola a ani v klinickej smrti. Musím ale povedať, že smrti sa bojím a vždy som sa bála. Moja mamka zomrela v nemocnici, v posledný deň som sa s ňou bola rozlúčiť. Bola už strašne slabá, ledva rozprávala. Rakovina ju úplne vyciciala. Strašné, na to sa pozerať. Tiež som sa ťažko vyrovnávala s jej smrťou, ale mala som 2 menšie deti a musela som nejak fungovať a brala som lieky na upokojenie a na spanie, lebo som musela chodiť do práce. Bolo to strašné ťažké obdobie. Ja dobre chápem vašu bolesť. Tú tetku 93-ročnú si ani nevšímajte, nestojí to za to. Ľudia by mali byť k sebe milí a súcitní. Neznášam bezohľadných ľudí. A moja švagriná sa má tiež výborne. Tiež nikoho nepochovala. Nevie, čo je to robiť pohreb rodičovi. Po smrti mojej mamky mi povedala nech sa usmievam, aby som neprišla o prácu (ja som v tej dobe mala prácu na dobu určitú), takže sa mohlo stať, že by som o prácu prišla. Našťastie som mala chápavého nadriadeného. A čo sa týka mojej švagrinej - tak ona si myslí, že ja sa mám chuť usmievať - je normálna? A povedala mi to 2 týždne po smrti matky na štedrej večeri, lebo vtedy sme boli na večeri u môjho brata. Akonáhle mi to povedala, že sa mám v práci usmievať, skoro ma zaliali slzy. Je to ako keby vás niekto pichol do srdca. Keď jej matka zomrie, tiež jej poviem, nech sa usmieva. Niektorým ľuďom proste šibe. Preč od takých ľudí. Kto nezažil smrť blízkeho, ten nepochopí. Henrieta

In reply to by Anonym (neověřeno)

dominik
17. září 2022
Primo vedle nas bydli teta,ktera ma 93 let,rekla,ze je ji jedno,ze muj tatka uz tady neni.Pritom mohla klidne byt jeho mamkou.Prezila ho o 30 let,jeste kdovi jak dlouho tady bude.silene.Jak vidim vek spoluzaka,vite co by ta 93 leta vam byla shopna rict? Ze mel pekny vek, to nedavam.Tatka s ni byl z rodiny.Ptali jsme s ji kdyby prezila i vlastniho syna,to by pry nedala.Ale,ze muj tatka mohl byt jeji syn,to je v poradku.Sousedum nevadi,ze lide umiraji.Hlavne se to nesmi stat jim.Kazdy den se mi zije spatne,protoze ji stale vidim.O generaci,dokonce o dve jsou lide pryc.Jeste se teta tvari,ze je to takhle v poradku.Muj bratranec ma vsechny blizke kolem sebe.Me z rodicu a prarodicu krome mamky nikdo nezbyl. Spravedlnost nula.Jestli z nas zbyde jen popel.Opravdu nic vic,fakt hrozne.

In reply to by Anonym (neověřeno)

ian
19. září 2022
"Sousedum nevadi,ze lide umiraji.Hlavne se to nesmi stat jim"

V Mahábháratě, rozhovoru prince Judhišthira s jeho otcem Dharmarádžem, padne otázka:

D: Co je na světě nejpodivnější?

J: Že každý den lidé vidí své příbuzné, sousedy atd. umírat, a přesto si myslí, že jich se to netýká.