Dagmar
  (kontaktovat autora příběhu)
31. května 2019
Truchlení

Dodnes si vycitam..

Ziji uz leta v zahranici s rodinou. Jak starneme, lidi kolem odchazeji,takze po prarodicich, otci a bratrovi jsem mela v Cechach jen maminku, kterou jsem k sobe pravidelne zvala na delsi pobyt ale pak uz sama chtela opet domu. Naposledy jsem ji opravdu nechtela pustit, protoze kdyz tam bydlela sama (socialni pracovnice s nakupy, donaskami jidel a dopravy k lekarum nebyly k nicemu a jen se s maminkou hadaly). Vysvetlila jsem ji, ze jestli odjede domu, musime najit nejake hezke bydleni v domove duchodcu, aby mela maminka rychlou pomoc (moje denni telefonaty z USA do CS by nic nedosahly v pripade nutnosti). Maminka to nebrala moc vazne a domu za doprovodu meho manzela odjela. Manzel ji obstaral domov duchodcu, ktery mel nejen misto, ale vypadalo to tam ze je o duchodce skvele postarano (zarizeni, mnozstvi personalu kolem, sluzby k dispozici, atd) , a radi jsme za to mesicne doplaceli. O nejake hospici v CR jsme nemeli nikdo ani poneti. Tusim, ze maminka by tak byla ve zlate doma a netrapila se, jak se pak stalo, v zarizeni. Tam se meli radne o maminku postarat, ale jak jsem se pozdeji dozvedela, nejen ze ji sestra fyzicky napadle a vytrhla chumas vlasu, ale nechali maminku bez pomoci, takze jim cestou na zachod upadla jednou pak podruhe a vse jiz slo z kopce (nalomeniny zeber a panevni kosti, dle nemocnice). Maminku jsme tam dovezli chodici s choditkem, a po 4 mesicich pobytu tam prestala chodit a paty mesic zemrela, po te co dostala injekci (proti influenze) , proti ktere protestovala a doslova se branila. Prestoze jsem ob-den do domova volala (abych je tak neobtezovala jak mi bylo receno), nikdo mi nerekl co se deje. V pondeli jsem volala pani reditelce, ktera rekla ze maminka je trochu nastydla ale jinak v poradku, a druhy den (utery) mi poslala email ze maminka zemrela. Ve stavu soku jsem se uvolnovala z prace a honem se snazila zaridit dustojny pohreb (maminka si prala byt pohrbena v rodinne hrobce bez kremace). K memu jeste vetsimu soku mi pani reditelka sdelila, ze po narizene pitve nechali maminku odvezt do Prahy na kremaci. Malem me to zdravotne polozilo. Honem jsem vse honila aby byla prevezena do mista kde bude pohrbena (to vse z USA). Kdyz jsme prijeli na pohreb, dojela jsem do domova duchodcu abych zjistila jak se vse udalo. Tam mi pani reditelka rekla ze (jakasi jejich mentalne handikapovana pomocna sestra ktera mela ten den sluzbu) zavolala mamince nejakou pohotovost bez doprovodu. Maminku pry pripoutali vzadu na luzko kde nikdo nebyl (ridic je oddelen od prostoru a poslouchal radio), kde se maminka doslova pripoutana vleze/na zadech , udusila
(dle pitvy plice uplne zavodnene). V nemocnici mi na pohotovosti rekli, ze tam prijela jiz mrtva, tedy dle teto informace skonala vzadu v sanitce, bez nekoho pritomneho, kdo by ji posadil/dal kyslik/ci alespon objal. Nikdy jsem se z tohoto uplne nesebrala a neseberu do smrti...

147 lidé vyjádřili účast.
Henrieta
13. června 2019
dobrý deň, je mi ľúto, že ste prišli o maminku, prosím vás nič si nevyčítajte, nie je to vaša chyba, že maminka zomrela, myslím že v nemocniciach je zlá starostlivosť, dnes nechajú človeka umrieť, než aby sa mu dostalo kvalitnej starostlivosti. Mne tiež zomrela mama na rakovinu, viem ako vám je, je to ťažké. Mama je iba jedna a nedá sa nahradiť. Je to už 6 rokov čo nemám mamu, som tiež nešťastná, čo by som dala za to keby tu bola. Pri mame som bola spokojná, vždy sa mi darilo pri nej - aj v práci som bola v pohode, mama mi dávala silu a potešenie, bola moja bútľavá vŕba, vždy mi pomohla keď som potrebovala. Je mi za ňou smutno, nemôžem sa jej už nič opýtať, zdôveriť sa jej. Mala rakovinu. Prajem vám veľa síl a myslím na vás. Henrieta